Vitajte na stránkach našej chovateľskej stanice!
Všetko sa začalo mojou túžbou po štvornohom chlpáčovi. Keďže sme bývali v byte, boli moje želania a návrhy prudko zamietnuté... Po presťahovaní na dedinku v blízkosti Piešťan bola moja prvá myšlienka jednoznačná. A tak o pár týždňov štekalo za našou bránou štvornohé čudo menom Sára. Ročná sučka kríženca bulteriéra s dobermanom (zrejme). Nevyzerala nijak unikátne, ale pri jej neskutočnej tvrdohlavosti a neochote spolupracovať som sa vo výcviku naučila aj nemožné. S ňou sa začali moje prvé skúsenosti s kynológiou a samotným výcvikom. Vzhľadom na to, že jej náš dvor nestačil a svoj výbeh si rozširovala až na ulicu, bolo nevyhnutné ju umiestniť u babky, kde mala výbehu na rozdávanie.
Potom prišla ona. Narodila sa 15.6.2003 u chovateľky Andrei Podhorskej. Z 9 krásnych šteniatkok bolo veľmi ťažké zamilovať si iba jedno. Prišiel deň „D“ a Olivia skúmala svoj nový domov. Je prvá, s ktorou som absolvovala prvý výcvikový tábor, naše prvé preteky, skúšky, výstavy, bonitáciu a množstvo športových ukážok na rôznych akciách. Prvá, mladá a šikovná. Ale priznajme si, že zo začiatku nám nešlo všetko hladko. Veď ani aj som ešte nemala dosť skúseností, ale pri vedení skúsených výcvikárov z Kynologického klubu Sĺňava sa mi zdalo všetko reálne (podpora klubu je veľmi dôležitá). Po absolvovaní a vyhodnotení RTG, absolvovaní výstav a skúšky z výkonu sme s Oliviou za pomoci chovateľky zbonitovali. Keďže môj vek bol na založenie vlastnej chovateľskej stanice nepostačujúci, Olivia odchovala svoje prvé dva vrhy (vrh A2 a vrh F2) na chovateľskú stanicu „Adrianka“.
Ďalšie „modelovanie“ mojich vedomostí a skúseností z oblasti kynológie pokračovalo na Malom Lapáši u Janka Tótha vo výcvikovom stredisku „z Polytanu“ ktoré mnohí poznáte. Keďže som chodila do školy v Nitre, nevedela som si predstaviť inak strávené popoludnia ako tam. Jankovi Tóthovi vďačím za plno skúseností a rád z výcviku, za možnosť pracovať s jeho psami počas môjho štúdia na škole aj po ňom, za možnosť odchovania prvého vrhu z mojej chovateľskej stanice v jeho priestoroch. Je až nepochopiteľné, ako Vám jeden človek dokáže dať tak veľa.
Po dovŕšení 18 rokov som neváhala a požiadala o pridelenie chráneného názvu chovateľskej stanice. Z ťažko vymyslených 6.názvov bol vybraný 3. „z Nevervilu“. A tak sme mohli začať s Oliviou chovať už na našu chovateľskú stanicu.
V súčasnej dobe trénujeme v Kynologickom klube Sĺňava, kde som sa prakticky v kynológii narodila. Už je to nejakých pár rôčkov, čo sa kynológii venujem a s každým novým psom prichádzam stále k novým a novým skúsenostiam.
Najväčšia vďaka patrí môjmu priateľovi Lukášovi, ktorý mi pomáha s výcvikom a chovateľstvom a trpezlivo kráča našou spoločnou cestou a pomáha vybudovať v našich životoch niečo spoločné a pekné.
Možno ma poznáte, možno ste sa na túto stránku dostali len náhodou, ale každopádne verím, že sa Vám bude páčiť a budete sa sem radi vracať.
Ingrida Tesarová